môj príbeh šťastie za hranicami

Môj príbeh

Odchodom do Nemecka sa mi otvorila nová kapitola života.

S priateľom, teraz už manželom, sme chceli poslednýkrát skúsiť šťastie za hranicami.
Zarobiť nejaké tie peniaze a vrátiť sa naspäť. Životopisy sme rozposlali do rôznych štátov na kadejaké pracovné ponuky od zberu ovocia až po gastronómiu. Lenže nás nechceli oboch a hľadali sme tak aby sme boli spolu.
V apríli 2015 sme navštívili rodinu v Nemecku. Moja teta nám dala tip, že v Mcdonalde hľadajú ľudí a dohodla nám pohovor. Mali sme šťastie. Nevedela som sa vyjadriť v nemčine aj keď som 3 roky pracovala ako opatrovateľka v rakúsku. Ale usmievala som sa a pritakávala.

Miľníky

Odvtedy to už išlo celkom rýchlo  práca, práca, návšteva rodiny, práca a práca.

Zrazu mi začali tykať biologické hodiny a ja som zatúžila po rodine a deťoch.

Honba za mojou myšlienkou, oplakané paličky, stále nič. Už som videla aj duchov ( mamičky vedia), ktorí boli len v mojej hlave. Ale potom to tam bolo veľká radosť .

Plánovaná svadba v júni 2018 sa posunula na september 2017. Svadba je na samostatný článok.
Lenže dva mesiace pred svadbou som potratila, a zrútil sa mi celý svet. Prestala som rozprávať a uzavrela som sa. Bola som prázdna.

Nová etapa: Moje dary

Po búrke vyjde slniečko a v decembri 2018 sa nám narodila vytúžená dcérka
S príchodom dcérky sa otvorili všetky tajné komnaty, ktoré sa dali moje strachy, konflikty s rodinou, kríza v manželstve, opustenosť a pocity neschopnosti.

Ale ešte viac dobrého a pekného. Toľko nezištnej lásky, ona ma ľúbi takú aká som, nedokonalú.  Ona mi pomáha byť lepšou mamou! Ľúbim ťa, moja princeznička

V tomto období som sa začala zaujímať o minimalizmus ako životný štýl. Ja, ktorá som bola skôr zberateľ  chápete, nestačí mi jedna paletka musím ich mať  20. Nestačí mi jeden nosič, nie , ja ich musím mať niekoľko a plus pár šatiek na nosenie. Nie, nestačí mi jedna perinka, mala som ich štyri, aj tak ich deti dajako odmietali.

Do dvoch rokov sa nám narodil syn.
Dal mi obrovský dar, pocit, že som matka, čo vie nachovať svoje dieťa. Áno, ešte stále dojčím.

Príchodom druhého dieťaťa sa moje schopnosti začali násobiť.  Začala som piecť (predtým nebol dôvod, veď všetci naokolo piekli), učiť sa jazyky, vzdelávam sa v rôznych oblastiach a časový manažment som dostala na vyššiu úroveň.
Matky dokážu toho brutálne veľa, máte môj veľký obdiv. Ste úžasné

Toto boj môj príbeh, aj keď extrémne stručný. Moje šťastie som našla za hranicami, ale aj nie. Sme slovenská rodina, žijúca ďaleko od našich rodín.

ZR

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Návrat hore